Bojnický zámok

Bojnický zámok je asi najznámejšia rozprávka, akú má slovenská architektúra. Štíhle vežičky, strmé strechy a nádvoria nad mestom Bojnice vyzerajú ako vystrihnuté z údolia rieky Loire, a presne to bol zámer ich tvorcu. Patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky na Slovensku a pre hostí Glamping Resortu je to jeden z najvďačnejších výletov na pol dňa až celý deň, len 19 minút autom od resortu.

Rozprávkový zámok podľa francúzskych vzorov

Dnešnú podobu dal zámku gróf Ján František Pálfi, ktorý ho od roku 1889 premenil z pôvodne stredovekého hradu na romantický novogotický zámok. Inšpiráciu hľadal vo francúzskych zámkoch na Loire a v talianskej architektúre, ktorú dobre poznal ako zberateľ umenia. Na interiéry aj výzdobu dohliadal osobne, takže výsledok pôsobí ako jednoliate umelecké dielo, nie len ako prestavaná pevnosť. Dokončenia sa však nedožil, zomrel v roku 1908 a práce sa skončili až o dva roky neskôr. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou a spravuje ho Slovenské národné múzeum (Múzeum Bojnice).

Od listiny z roku 1113 po Pálfiovcov

História miesta siaha hlboko pred Pálfiovskú prestavbu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo zoborskej listiny, keď tu stál ešte drevený hrad. Postupne ho vlastnili Poznanovci, od roku 1302 až do svojej smrti roku 1321 Matúš Čák Trenčiansky, v 15. storočí sa zámok spája s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, neskôr Turzovci a od polovice 17. storočia Pálfiovci. Tí zostali majiteľmi až do 20. storočia. Tragickým medzníkom bol požiar v máji 1950, ktorý poškodil veže, no zámok sa podarilo obnoviť a krátko nato sa otvoril verejnosti ako múzeum.

Čo na prehliadke uvidíte

Vnútro zámku je rovnako pôsobivé ako jeho silueta. Klasický okruh vás prevedie grófskym bytom so Zlatou sálou, Huňadyho sálou s barokovým lustrom a neogotickými interiérmi Stredného hradu až po rodinnú hrobku grófa Pálfiho. Najcennejším pokladom je gotický Bojnický oltár zo 14. storočia v zámockej kaplnke, jediné kompletne zachované dielo florentského majstra Narda di Cione. Práve v detailoch (kazetové stropy, vyrezávané obloženie, zbierky) vidno, koľko úsilia Pálfi do zámku vložil.

Jaskyňa pod zámkom a hradná studňa

Jeden zo zážitkov, ktorý deti aj dospelých zvyčajne najviac prekvapí, je ukrytý pod zemou. Pod zámkom sa nachádza prírodná travertínová kvapľová jaskyňa, kruhová sieň s priemerom 22 metrov, zhruba 26 metrov pod štvrtým nádvorím. Znovu ju objavili v roku 1888, keď počas Pálfiho prestavby čistili hradnú studňu. Obyvatelia hradu o nej vedeli dávno predtým, slúžila im ako úkryt aj ako zásobáreň vody. Dnes je to najväčšia sprístupnená travertínová jaskyňa na Slovensku a na jej dne sa ligocú dve jazierka. Prejsť z honosných sál priamo do chladnej jaskyne v skale je nečakaný kontrast, ktorý z prehliadky robí niečo viac než len obzeranie nábytku.

Lipa kráľa Mateja

Hneď pri vstupe do areálu rastie Lipa kráľa Mateja, chránený strom a jeden z najznámejších na Slovensku. Podľa povesti ju roku 1301 zasadil Matúš Čák Trenčiansky a meno dostala po kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý pod ňou vraj hodoval a usporadúval snemy.

Archivár bojnického múzea Marek Púčik však legendu spochybnil. Z Korvínovej vlády sa zachovalo takmer 15 000 listín a ani jedna nebola vydaná v Bojniciach. Panstvo navyše kráľ získal až roku 1485 a posledné roky života strávil výpravami v Rakúsku. Overiť sa nedá ani vek stromu: najstaršia doložená zmienka o ňom je z roku 1726 a keďže lipy narastajú nové drevo cez staré, letokruhy ani rádiouhlíkové datovanie nepomôžu. Tradovaných sedemsto rokov je teda odhad, nie údaj. Ani meno nie je pôvodné, v 19. storočí sa strom na pohľadniciach volal aj Rákociho lipa. Nech je to akokoľvek, je to vďačné miesto na fotku ešte pred kúpou lístka.

Zámocké podujatia a večerné prehliadky

Bojnický zámok dlho preslávil Medzinárodný festival duchov a strašidiel, ten sa však po štvrťstoročí skončil. Jeho miesto zaujali nové podujatia: divadelný Festival zámockých príbehov, ktorý oživuje romantickú históriu zámku a jeho posledného grófa, a sezónny Rozprávkový zámok s každý rok inou témou. Veľmi obľúbené sú aj večerné prehliadky so sprievodcom v dobovom kostýme, neraz len pri svetle sviečok, a v decembri adventný program. Ak chcete zámok zažiť inak než cez deň, oplatí sa sledovať kalendár podujatí na stránke zámku, termíny aj témy sa každoročne menia.

Praktické tipy pred návštevou

• Čas: samotný zámok zvládnete za dopoludnie, na celý areál so zoologickou záhradou si vyhraďte celý deň.
• Vstupné a hodiny: líšia sa podľa zvoleného okruhu a sezóny, zľavy platia pre deti, študentov, seniorov aj držiteľov zľavových kariet. Aktuálne ceny a otváracie hodiny si vždy overte na oficiálnej stránke zámku, menia sa počas roka.
• Lístky: dovnútra sa ide len v skupine s lektorom, v hlavnej sezóne sa preto oplatí kúpiť vstupenku online vopred.
• S deťmi: expozície najviac ocenia staršie deti, no jaskyňa a nádvoria zabavia aj tie menšie.
• Parkovanie: platené parkoviská sú priamo pod zámkom a v špičke sa rýchlo plnia. Návštevníci si pochvaľujú príchod hneď ráno alebo neskôr popoludní, vyhnete sa davom aj čakaniu.

Spojiť s ďalšími tipmi v okolí

Bojnický zámok sa dá pohodlne spojiť s ďalšími miestami v okolí, ktoré sú dostupné z Glamping Resortu. Necelých dvesto metrov od hlavného vchodu do zámku leží Národná zoologická záhrada Bojnice, najstaršia zoo na Slovensku, takže zámok a zvieratá zvládnete v jeden deň. Milovníkom histórie odporúčame aj zrúcaninu hradu Sivý Kameň, a ak máte chuť na čosi dobré, blízko je aj farma s ocenenou bryndzou spod Vtáčnika.